Copernicus
Slovenská agentúra životného prostredia

Základné informácie

Copernicus je program Európskej únie, založený na monitorovaní Zeme a životného prostredia. Cieľom toho pozorovania je využitie týchto údajov tak, aby to malo pozitívny prínos pre všetkých občanov Európy. Jeho výstupom sú informačné služby založené na družicových pozorovaniach Zeme a pozemnom zbere priestorových údajov.

Údaje zozbierané pri monitorovaní krajiny tvoria 4 základné komponenty:

  • Globálne údaje – základné geo a biofyzikálne údajové série pokrývajúce v nízkom rozlíšení celý svet
  • Pan-európske údaje – poskytujú informácie o krajinnej pokrývke jej zmenách a využití krajiny spolu so základnými charakteristikami v plošnom rozsahu pokrývajúcom územie Európy
  • Lokálne údaje – sú zamerané na podrobné mapovanie menších špecifických oblastí napríklad zastavané plochy, príbrežné (ripariánske) zóny, oblasti NATURA2000
  • Družicové snímky a referenčné údaje – tvoria základné vstupné údaje, z ktorých vychádza mapovanie predchádzajúcich troch komponentov

O projekte

Copernicus je program Európskej únie, založený na monitorovaní Zeme a životného prostredia. Cieľom toho pozorovania je využitie týchto údajov tak, aby to malo pozitívny prínos pre všetkých občanov Európy. Jeho výstupom sú informačné služby založené na družicových pozorovaniach Zeme a pozemnom zbere priestorových údajov.

Program je priamo koordinovaný a riadený Európskou komisiou. Realizuje sa v spolupráci s jednotlivými členskými štátmi, Európskou vesmírnou agentúrou (ESA), Európskou organizáciou pre využívanie meteorologických satelitov (EUMETSAT), Európskym strediskom pre strednodobé predpovede počasia (ECMWF) a agentúrami EÚ a Mercator Océan.

Jednou z aktivít projektu Copernicus je aj služba monitorovania krajiny (CLMS – Copernicus Land Monitoring Service), zabezpečujúca zber geografických informácií o krajinnej pokrývke a jej zmenách, o využití krajiny, o stave vegetácie, o vodných cyklom a energii povrchu Zeme. Údaje sú získavané pomocou metód diaľkového prieskumu Zeme (DPZ). Základným výstupom DPZ sú multispektrálne družicové snímky. Ďalšie aktivity sú zamerané na monitorovanie atmosféry, morí a oceánov, klimatických zmien, krízového manažmentu a bezpečnosti. Všetky tieto aktivity koordinuje Európska environmentálna agentúra (EEA).

Corine - mapovanie stavu a zmeny krajinnej pokrývky Európy

Corine Land Cover

CORINE Land Cover je súčasťou Pan-Európskeho komponentu aktivity COPERNICUS. Jednou z úloh je mapovať stav a zmeny krajinnej pokrývky krajín Európy pomocou materiálov diaľkového prieskumu Zeme - z družicových snímok. Aktivity koordinuje Európska agentúra životného prostredia (EEA). Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) koordinuje mapovanie krajinnej pokrývky na národnej úrovni.

SAŽP pripravila túto stránku s informáciami o jednotlivých časových horizontoch pre širokú odbornú aj laickú verejnosť. Máte možnosť sa detailne oboznámiť s legendou, metainformáciami, metodikami aj výsledkami.

Mapový prehliadač

Triedy krajinnej pokrývky Corine Land Cover

Vyberte si:

Mapovaná trieda sa vyskytuje najmä v centrách stredných a väčších miest. Jej súčasťou sú často historické jadrá alebo nové centrá najmä s obslužnou funkciou, s dopravnými, parkovacími a inými umelými plochami. Sídelná vegetácia (parková a trávne plochy) je rozlohou malá (do 20%), komplementárna v historických častiach alebo len dekoratívna (kontajnerová) v nových alebo modernizovaných častiach. Vzorku triedy tvoria plochy námestí, fontán, parkovísk, povrchových dopravných komunikácií, ulíc a chodníkov s objektmi súvisle zastavaných budov (obytných a službových), nádvorí a veľkých prevažne obslužných komplexov (obchodné domy a obchodné centrá menšie ako 25 ha, administratívne budovy a viacfunkčné domy). (Feranec J.,Oťaheľ., 2001)

Súčasťou triedy sú sídla rôznej veľkosti od vidieckych (ktorých intravilán má rozlohu minimálne 25 ha a viac) po veľkomestá. Súčasťou zástavby sú viacbytové domy sídlisk s plochami sídelnej vegetácie alebo rodinné domy so záhradami. Vzdialenosti medzi domami sú menšie ako 300 m. Vzorku triedy tvoria textúry budov prevažne obytných domov (viacbytových a rodinných), ale aj administratívnych, viacfunkčných budov a pod., ulíc, ciest, parkovísk (umelé povrchy), sídelnej vegetácie (parky, trávniky, kvetinové záhony, krovinné a stromové formácie), cintorínov menších ako 25 ha (ktoré sú súčasťou sídla alebo sa nachádzajú v jeho tesnej blízkosti ca do 100 m), športových areálov a areálov poľnohospodárskych fariem menších ako 25 ha, záhrad, menších vodných tokov a plôch s lemujúcou drevinnou vegetáciou, neúžitkov s ruderálnou vegetáciou a pod. Doplnkové zastúpenie vegetácie a záhrad v tejto triede je určujúce. (Feranec J., Oťaheľ J., 2001)

Trieda sa vyskytuje v sídlach alebo iných zastavaných neobytných častiach krajiny. Prevažujú neobytné budovy a umelo dláždené plochy s betónom a asfaltom, dopravné plochy a technické zariadenia. Vzorku triedy tvoria textúry neobytných budov, hál a zastavaných komplexov (výrobné haly, skladovacie a zásobníkové objekty, výstaviská, vojenské objekty, nemocnice, areály škôl, univerzít, transformátorové stanice, objekty elektrárni, čistiacich staníc odpadových vôd, areály poľnohospodárskych fariem), ciest a železníc, umelo dláždených plôch (nakladacie a odstavné priestory, parkoviská, dvory a pod.), menej textúry sídelnej vegetácie, neúžitkov s ruderálnou vegetáciou. (Feranec J., Oťaheľ J., 2001).

Mapovanú triedu reprezentujú povrchové dopravné komunikácie s minimálnou šírkou 100 m. Uvedenú mapovaciu podmienku spĺňajú najmä priestory veľkých železničných staníc a koľajísk, niektorých častí autostrád, najmä ich križovatiek alebo úsekov agregácie viacerých komunikácií (ciest a železníc - polymagistrál). Vzorku triedy tvoria textúry železničných koľajísk, staničných budov, skladovacích a technických budov (opravárenské depá), textúry ciest (autostrád), križovatiek, odstavných plôch, autobusových staníc a parkovísk. Súčasťou je sídelná vegetácia násypov a priľahlej (ochrannej) zóny (často pásy tráv, krov a stromov). (Feranec J., Oťaheľ J., 2001)

Trieda sa vyskytuje pri splavných riekach v blízkosti väčších sídel alebo ako ich súčasť (na Slovensku boli identifikované len dva areály tejto triedy, ktoré sa viažu na rieku Dunaj - prístavy v Bratislave a v Komárne). Vzorku triedy tvorí textúra vodných plôch charakteristických tvarov, spojených a zároveň chránených od vodného toku. Ďalej textúry prístavnej infraštruktúry, nakladacích mól, skladovacích a administratívnych budov, lodeníc a technických zariadení, parkovísk a pod. (Feranec J., Oťaheľ J., 2001)

Nachádzajú sa v blízkosti väčších a významnejších miest, alebo v lokalitách špeciálneho určenia. V rámci triedy dominujú štartovacie a pristávacie dráhy (betónové) civilných a vojenských letísk alebo zreteľná trávnatá štartovacia a pristávacia plocha letísk pre poľnohospodárske a lesnícke účely, ako aj väčšie športové letiská s príslušnou infraštruktúrou (hangáre, technické zariadenia a pod.). Malé športové letiská bez technickej infraštruktúry sú súčasťou triedy 142. Vzorku triedy okrem textúry betónových dráh tvoria textúry prijímacích a servisných budov, technických a skladovacích hál, kontrolných veží, odstavných plôch, parkovísk a priľahlých trávnatých plôch. (Feranec J., Oťaheľ J., 2001)

Predstavujú triedu s prevahou otvorenej povrchovej ťažby stavebného materiálu (štrku, piesku a kameňa) alebo rudných a nerudných nerastných surovín (železné, mangánové rudy, magnezit, lignit, kaolín a pod.). Vzorku triedy tvoria predovšetkým textúry dominantného ťažobného priestoru, textúry prístupových ciest, nakladacích a parkovacích plôch, prípadne servisných budov a technických zariadení. Vzorku dopĺňajú textúry plôch pripravených na ďalšiu ťažbu a susedných areálov poľnohospodárskej alebo lesnej krajiny, ktoré často oddeľujú jednotlivé areály ťažby. (Feranec J., Oťaheľ J., 2001)

Súčasťou triedy sú plochy skládok verejného odpadu (smetiská), odpadu špeciálnych chemických výrob a úpravovní rúd (odkaliská, tekuté odpady, haldy), skládky materiálov po ťažbe a pod. Mnohé smetiská, vyskytujúce sa najmä v blízkosti vidieckych, alebo často aj mestských sídel, ktoré sú rozlohou menšie ako 25 ha, neboli pri interpretácií zaradené do tejto triedy, ale sú obsiahnuté napr. v triedach 121 a 112. Vzorku triedy tvoria textúry dominantnej plochy skládky, textúry priemyselných výrobných alebo ťažbových areálov. Vzorku dopĺňajú aj textúry susedných tried, najčastejšie poľnohospodárskej a lesnej krajiny. (Feranec J.,Oťaheľ., 2001)

Predstavujú priestory rozostavaných budov, priemyselných komplexov a rozsiahlych zemných prác, spojených s výstavbou rôznych technických objektov (elektrárne, vodné nádrže, cestné a železničné komunikácie a pod.). Vzorku triedy tvoria textúry rozostavaných budov a technických objektov, s veľkým podielom textúr holej pôdy (pripravovaného podložia – v závislosti od stupňa rozostavanosti), stavebného materiálu a stavebných konštrukcií. Textúra pôdy bez vegetácie a podložia je zvyčajne signifikantným prvkom triedy. Dopĺňajú ich aj textúry susedných tried, charakteristické pre sídla alebo vidiecku (poľnohospodársku a lesnú) krajinu. (Feranec J.,Oťaheľ., 2001)

Triedu reprezentujú plochy umelej vegetácie predovšetkým v sídlach alebo ich častiach. Vzorku triedy tvoria textúry stromovej vegetácie parkov a cintorínov, trávnikov, kvetinových záhonov, botanické a zoologické záhrady situované v rámci areálov sídiel (trieda 112) alebo v ich okrajovej – kontaktnej časti so susednými triedami (napr. 311, 312 a pod.), krovinných a stromových prvkov v rámci sídlisk a ochranná, často líniová zeleň okolo výrobných (priemyselných, poľnohospodárskych a technických) areálov. Dopĺňajú ju textúry susedných tried, predovšetkým sídiel (urbanizovanej zástavby), prípadne lesnej alebo poľnohospodárskej krajiny. (Feranec J.,Oťaheľ., 2001)

Predstavujú plochy športových komplexov, rekreačných priestorov, ako aj parkov na oddych a špecializovaných areálov sídelnej (nepoľnohospodárskej) vegetácie mimo zastavaných plôch. Vzorku triedy tvoria textúry štadiónov, ihrísk (trávnatých, antukových, asfaltových atď.), športových strelníc a plavárni, textúry budov telocviční, hotelov a krytých hál, textúry budov, parkovísk a plôch (auto)kempingov a táborísk, textúry trávnych plôch lyžiarskych, dostihových, golfových a pretekárskych (napr. pre automobily a motocykle) areálov, textúry špeciálnych (liečebných) parkov, botanických a zoologických záhrad a cintorínov, nachádzajúcich sa mimo triedy 112. Do tejto triedy patria aj textúry malých športových letísk s trávnym povrchom bez technickej infraštruktúry. Dopĺňajú ich textúry vodných plôch, zastavaných plôch, lesov a poľnohospodárskej krajiny. (Feranec J.,Oťaheľ., 2001)

Súčasťou triedy sú najmä areály poľnohospodárskej (ornej) pôdy, na ktorej sa pestujú obilniny, strukoviny, priemyselné plodiny, viacročné plodiny napr. špargľa, čakanka, jahody a pod., okopaniny a krmoviny (napr. ďatelina a pod.). Patrí sem aj u nás sezónne zavlažovaná orná pôda, ďalej záhrady (parcely, fóliovníky a skleníky) na voľne pestovanie kvetín, liečivých rastlín, sadeníc ovocných stromov a krov, zeleniny a úhory, ktoré sú súčasťou 3-ročného rotačného systému obrábania pôdy. Vzorku triedy tvoria textúry parciel ornej pôdy, skleníkov a fóliovníkov, textúry rozptýlenej, najmä líniovej drevinnej vegetácie, menší podiel textúr lúk, medzí, samostatných poľnohospodárskych budov alebo rozptýlených fariem (sídiel). (Feranec J.,Oťaheľ., 2001)

Na interpretáciu trvale zavlažovanej ornej pôdy je treba pozorne zvoliť vhodné obdobie snímania zo satelitov. Letné scény zo satelitov sú vhodnejšie ako jarné. Ryžové polia do tejto triedy nepatria. Orografia a hydrografia krajiny indikuje, ktoré plochy majú byť interpretované do tejto triedy. Sady nachádzajúce sa v permanentne zavlažovanej oblasti musia byť začlenené do tejto triedy teda do 212 a nie do 222. Do tejto triedy nepatri postrekové zavlažovanie kropením. Patria sem len plochy zavlažované technikou zaplavovania alebo pretekania.

Táto trieda sa ľahko interpretuje pomocou multitemporálnych snímok. Na jarných snímkach sú ryžové polia vždy zaplavené a na letných snímkach sú vidieť mladé výhonky vďaka vysokému stupňu odrazu v blízkej infračervenej oblasti. Opustené ryžové polia nepatria do tejto triedy.

Súčasťou triedy sú prevažne veľkoplošné areály viníc s typickou štruktúrou pásov oporných konštrukcií, menej koncentrované areály maloplošných viníc s chatkami. Komplexy viníc sú obyčajne usporiadané v pravidelných štvoruholníkoch (tvar je často podmienený reliéfom), oddelených prístupovými cestami. Vzorku triedy tvoria textúry pravidelných pásov viniča na oporných konštrukciách betónových stĺpov a drôteniek, s pásmi obrábanej pôdy medzi viničom. Dopĺňajú ich textúry prístupových ciest, terasovaných svahov s kamennými valmi, s trávnou, prípadne krovinnou alebo stromovou vegetáciou. Vzorku triedy môžu dopĺňať textúry rozptýlených budov (chát), rozptýlenej drevinnej vegetácie a iných tried poľnohospodárskej a lesnej krajiny, ktoré však zaberajú menej ako 50 % rozlohy areálu tejto triedy. (Feranec J.,Oťaheľ., 2001)

Triedu predstavujú areály veľkoplošných ovocných sadov (jabloní, hrušiek, čerešní, višní, broskýň, marhúľ, sliviek a iné), krov ovocnín (červené a čierne ríbezle, maliny, egreše, jarabina a iné) a trvalých rastlín (chmeľ). Vzorku triedy tvoria textúry pravidelných pásov ovocných stromov, krov a trvalých rastlín, prípadne pásov oporných konštrukcií a pásov často obrábanej pôdy medzi nimi. Dopĺňajú ich textúry prístupových ciest, v závislosti od reliéfu aj pásy terasovaných svahov, s kamennými valmi, s trávnou, prípadne krovinnou alebo stromovou rozptýlenou vegetáciou, textúry technických budov a skladov. Pre chmeľnice je typická textúra pásov vysokých oporných konštrukcií. Vzorku ďalej dopĺňajú textúry susedných poľnohospodárskych a lesných tried. (Feranec J.,Oťaheľ., 2001)

Do tejto triedy patria plochy olivovýh hájov a aj plochy, kde je zmiešaný výskyt olívových stromov a viniča. Pri interpretácii môžu pomôcť podporné údaje ako napr. letecké snímky, poľnohospodárske štatistiky a relevantné tematické mapy. Niekedy je potrebný terénny prieskum na odlíšenie tried 2.2.3 (olivové háje) and 2.4.4 (agrolesnícke plochy).

Tvoria ich areály trávnych porastov na poľnohospodárskom pôdnom fonde. Predstavujú všetky areály tráv využívané kosením a pasením s primárnou poľnohospodárskou funkciou. Vzorku triedy tvoria textúry parciel trávnych plôch, rozptýlenej líniovej drevinnej vegetácie, najmä na medziach a pozdĺž vodných tokov, solitérov a skupiniek rôznych formácií stromov a krov na kosených lúkach a pasienkoch, v závislosti od reliéfu a susedných poľnohospodárskych a lesných tried. Dopĺňajú ich textúry rozptýlených sídiel, budov fariem alebo vodných plôch. (Feranec J.,Oťaheľ., 2001)

Táto trieda sa vzťahuje na samostatné parcely identifikovateľné homogénnym špecifickým spektrálnym príznakom. Nepatria sem parcely s viacerými kultúrami, ktoré sa interpretujú do triedy jednoročných plodín alebo do permanentných kultúr. Pozemky s typickou mozaikou malých parciel s jednoročnými plodinami, pasienkami a trvalými kultúrami by mali byť interpretované do triedy 2.4.2 (mozaika polí, lúk a trvalých kultúr). Patria sem aj pozemky sadov zmiešaných s jednoročnými plodinami, ktoré pokrývajú menej ako 25% plochy pozemku.

Špecifická trieda, ktorá je tvorená striedaním areálov menších parciel ornej pôdy, lúk a trvalých kultúr (ovocné stromy, kry, plantáže ovocnín, vinice a pod.). Nachádzajú sa najmä v záhradkových osadách okolo miest alebo komplexy drobných parciel okolo, prípadne v blízkosti vidieckych sídiel. Vzorku triedy tvoria textúry maloplošných parciel ornej pôdy (s pestovaním najmä zeleniny, okopanín alebo obilnín), parciel kosených trávnych plôch, ovocných sadov a viníc. Súčasťou maloplošných parciel môžu byť chatky, prípadne rozptýlené obytné domy a budovy fariem. Dopĺňajú ich textúry susedných zastavaných plôch, poľnohospodárskych a lesných formácií. (Feranec J.,Oťaheľ., 2001)

Triedu tvora plochy poľnohospodárskej pôdy (ornej pôdy a lúk), ktoré výrazne dopĺňajú areály rozptýlenej, samostatne nemapovateľnej vegetácie (remízky lesov, skupiny stromov a krov na medziach, wagramoch terás, pozdĺž vodných tokov a pod., s rozlohou menšou ako 25 ha). Vzorku triedy tvoria textúry ornej pôdy, lúk a pasienkov, textúry líniovej alebo skupinovej rozptýlenej vegetácie, textúry budov (od seba vzdialených viac ako 300 m) rozptýlených sídiel a fariem, textúry vodných tokov a plôch so sprievodnou vegetáciou. Zastúpenie rozptýlenej vegetácie (30 – 50 %) je pre triedy signifikantné. (Feranec J.,Oťaheľ., 2001)

Táto trieda sa vyskytuje často na juhu Európy. Ide obvykle o veľmi extenzívne využívané oblasti, s veľmi variabilnými spektrálnymi príznakmi (rôzne dreviny, hustota stromov, typy pôd). Ohraničenie takýchto plôch nieje vždy ľahké, pretože cez ne prechádza prechodná zóna medzi prírodnou vegetáciou a ornou pôdou. Je potrebná dobrá znalosť mapovaného územia a doporúčujú sa letecké snímky.

Tvoria ich dominantné listnaté dreviny v prirodzenom alebo človekom podmienenom vývoji. Na nivách riek ich zastupujú vŕby, topole, bresty, jasene, jelše, v nížinách okrem dubov introdukované agáčiny a postupne aj v pohoriach zastúpené hraby, buky, lipy, jasene, brezy a javory. Vzorku listnatých lesov tvoria textúry uvedených drevín, ktorú reprezentuje monokultúra príslušného druhu alebo striedanie viacerých druhov drevín. Dopĺňajú ich textúry trávnych porastov lesných poľán, krovín, prechodných leso-krovín, lesných ciest, prípadne textúr budov rekreačných zariadení, rozptýlených sídiel a poľnohospodárskych kultúr. (Feranec J.,Oťaheľ., 2001)

Zastupujú ich rôzne zapojené formácie prirodzených alebo človekom podmienených ihličnatých drevín – borovíc, smrekov, jedlí a smrekovcov. Vzorku triedy tvoria textúry stromov uvedených druhov, striedajúcich sa samostatne alebo v skupinách pri zastúpení viac druhov ihličnanov. Dopĺňajú ich textúry vtrúsených listnatých drevín, trávnych porastov lesných poľán, krovín, prechodných leso-krovín, lesných ciest, prípadne textúr budov rekreačných zariadení, rozptýlených sídel a poľnohospodárskych kultúr. (Feranec J.,Oťaheľ., 2001)

Zložené sú najmä zo smreka, borovice, smrekovca, buka, duba, javora, brezy a pod. Zastupujú ich prirodzené, ako aj človekom podmienené formácie lesa. Vzorku zmiešaných lesov tvoria textúry striedajúcich sa jednotlivých stromov alebo skupiniek stromov ihličnatých a listnatých drevín (so zápojom v oboch prípadoch menším ako 25 %), ktoré sú miestami prerušené textúrami trávnych porastov lesných poľán, krovín, prechodných leso-krovín, lesných ciest, prípadne textúr budov rekreačných zariadení, rozptýlených sídelných a poľnohospodárskych kultúr. (Feranec J.,Oťaheľ., 2001)

Triedu krajinnej pokrývky tvoria predovšetkým alpínske lúky (plošne dominujú), trávne formácie chránených území a vojenských výcvikových priestorov. V uvedených areáloch nie je primárna poľnohospodárska produkcia tráv a vplyv človeka výrazne nepotláča (napr. pravidelným kosením a aplikáciou umelých hnojív) prirodzený vývoj – druhové zloženie lúčnych spoločenstiev. Vzorku triedy tvorí textúra tráv sporadicky prerušovaná malými enklávami textúr kosodreviny, prípadne skál a málopočetných skupiniek stromov a krov. Vo vojenských priestoroch ich dopĺňa textúra budov a technických zariadení, textúry riedkej vegetácie alebo pásov holej pôdy po vojenskej technike. Najrozsiahlejšie sú areály alpínskych lúk v Tatrách, Nízkych Tatrách a Veľkej a Malej Fatre. Výrazné sú aj plochy lúk vo vojenských výcvikových priestoroch. (Feranec J.,Oťaheľ., 2001)

Na Slovensku patria do tejto triedy len areály kosodreviny. Vzorku tvorí textúra kosodreviny, ktorá je sporadicky prerušovaná enklávami foriem bralného reliéfu a alpínskych lúk. Výskyt sa viaže na vrcholové partie Tatier, Nízkych Tatier a Malej Fatry. (Feranec J.,Oťaheľ., 2001)

Maquis je husté spoločenstvo rastlín zložené z veľkého množstva krovín pokrývajúcich kyslé kremičité pôdy v oblastiach stredozemného mora. Tieto formácie vo všeobecnosti pozostávajú z nízkych dubov, hlošiny úzkolistej, arbutus, lentiscus, borievok, stromčekových ruží a v spodnej etáži rastie cistus a nízke vresovce. Garrigue sú nesúvislé krovinaté spoločenstvá vyskytujúce sa na vápenatých náhorných plošinách pri stredozemnom mori. Sú často tvorené kermes oak, limonkami, materidúškou a white cistus. Na takýchto plochách sa môže vyskytovať aj zopár osamotených stromov. Garrigue sa nachádza na suchom filtrovanom substráte (obvykle vápenatom). Krovinatú sklerofilnú vegetáciu je často ťažké odlíšiť od lesov v oblasti stredozemného mora, preto sa odporúča použiť podporné údaje: letecké snímky, lesnícke mapy, vegetačný index.

Trieda, v ktorej sú zastúpené najmä mladé lesné dreviny (listnaté aj ihličnaté), vysadené po výruboch alebo rôznych kalamitách, ďalej lesné škôlky, prirodzené vývojové formácie lesa (krovitá a bylinná vegetácia s rozptýlenými stromami), prípadne krovité formácie na opustených lúkach, pasienkoch a po výruboch lesa pre vedenie vysokého napätia. Charakteristická vzorka triedy je tvorená striedaním pásov textúr mladiny a zvyškov lesa (plošné zastúpenie textúr mladiny v rámci príslušných areálov je 60 % a viac). Ďalšou charakteristickou vzorkou uvedenej triedy je striedanie textúr nepravidelných areálov, reprezentujúcich krovité formácie, prípadne malé skupinky stromov, ktoré sú prerušované textúrou sporadicky sa vyskytujúcej bylinnej vegetácie. Frekventovaný výskyt areálov tejto triedy ja najmä v Slovenskom Rudohorí, Levočských vrchoch a v Nízkych Beskydách. (Feranec J.,Oťaheľ., 2001)

Na území Slovenska do tejto triedy patria štrkové a štrkovo-piesčité lavice, akumulované Dunajom, Váhom, prípadne ďalšími riekami a obnažené dná vodných nádrži a korýt uvedených tokov (napr. počas nízkych stavov vodných hladín). Vzorku triedy vytvárajú úzke pásy textúry štrkov, pieskov a ílov, ktoré lemujú hladinu vodných nádrží alebo vodných tokov, sporadicky prerušených formáciami brehovej vegetácie. (Feranec J.,Oťaheľ., 2001)

Trieda s dominantným zastúpením skál – najmä foriem bralného reliéfu, osypových kužeľov, sporadicky prerušovaná malými enklávami alpínskych lúk, kosodreviny a rozptýlených stromov. Vzorku tejto triedy vytvára textúra skál, nepravidelne a nevýrazne prerušovaná malými areálmi uvedenej vegetácie. (Feranec J.,Oťaheľ., 2001)

Skalné formy alpínskeho reliéfu, ale aj krasového reliéfu, osypové kužele s výraznejším zastúpením enkláv alpínskych lúk, xerotermných tráv alebo nesúvislých trávnych spoločenstiev – formácií v rámci vojenských výcvikových priestorov, ďalej malých enkláv kosodreviny a riedkych stromov a krov majú dominantné zastúpenie v tejto triede. Vzorku triedy vytvára textúra skál, prípadne holej pôdy, s nepravidelným, ale zreteľným zastúpením enkláv alebo pásov často veľmi riedkej vegetácie (ktorá zaberá 15–50 % povrchu triedy. (Feranec J.,Oťaheľ., 2001)

Do tejto triedy patria spáleniská lesov, kosodreviny, prechodných leso-krovín a areálov s riedkou vegetáciou. Vzorku triedy vytvára textúra spáleniska vegetácie, reprezentovaná jedným alebo skupinou areálov, v rámci ktorých sa môžu vyskytovať plošné malé enklávy, požiarom iba čiastočne poškodenej vegetácie. (Feranec J.,Oťaheľ., 2001)

Táto kategória obsahuje plochy pokryté pevným alebo roztápajúcim sa ľadom a snehom. Plochy na zatienených svahoch musia byť tiež klasifikované do tejto triedy. V prípade, ze sa plochy prejavujú modrou farbou a údaje zo satelitu boli snímané v období medzi 15.Júlom až 15.septembrom, treba použiť pomocné údaje napr. topografické mapy.

Súčasťou tejto triedy je najmä bylinná vlhkomilná až vodná vegetácia (rákos, pálky, sitina, močiarka a pod.), menšie areály vody a sporadický výskyt stromov a krov. Vzorku triedy tvorí nepravidelné striedanie textúr, ktoré reprezentujú uvedené objekty. Výskyt močiarov sa viaže na depresie reliéfu rôznej genézy. (Feranec J.,Oťaheľ., 2001)

Triedu predstavujú areály špecifických prírodných fenoménov krajiny. Povrchové vrstvy organických sedimentov, často so zvlneným mikroreliéfom (kopy), sú porastené nízko-alebo vysokotrávnymi, krovinnými a stromovými formáciami. Vzorku triedy tvoria textúry trávnych porastov, textúry rozptýlených krovín a stromov s rôznym zápojom, často textúry holej rašelinovej pôdy v oblastiach ťažby alebo jej prípravy, prípadne textúry umelých kanálov v závislosti od reliéfu, hydrologických a ťažobných podmienok. (Feranec J.,Oťaheľ., 2001)

Nízkopložené plochy vegetácie tesne nad čiarou prílivu, s možnosťou zatopenia morskou vodou. Často zaplavované plochy sa postupne kolonizujú halofilickými rastlinami. Do tejto triedy patria aj močiare v ústiach riek, ktoré prijímajú čerstvú sladkú alebo brakickú vodu. Treba brať do úvahy najvyššie a najnižšie položené kóty vodnej hladiny na topografických mapách, aby neprišlo k mylnej zámene medzi slanými močiarmi a pobrežnými pásmi rias.

Slané pláne v aktívnom štádiu alebo v procese zanikania. Časti slaných močiarov využívané na výrobu soli odparovaním. Sú jasne odlíšiteľné od zvyšnej časti močiarov pomocou štruktúry parciel a hrádzí. Mnoho salín sa v súčasnosti používa na chov mušlí (farmy) alebo rýb (rybníky), prípadne sú opustené. Dlhoopustené saliny zarastajúce vegetáciou by mali byť interpretované do triedy močiarov. Využívanosť salin je ťažké na snímkach identifikovať, preto by mali byť do tejto triedy zaradené aktívne aj konvertované saliny.

Vo všeobecnosti ide o bezvegetačné pásmo blata, piesku alebo skál nachádzjúce sa medzi najnižšou a najvyššou hladinou mora v danom území v oblasti vrstevnice 0 m n.m. Snímanie zo satelitov sa uskutočňuje pri rôznej úrovni prílivu a odlivu, preto by malo byť pobrežie určené na základe najnovšj mapy v mierke 1:100 000, pričom sa interpretujú zmeny spôsobené eróziou, sedimentami alebo výstavbou prístavov alebo ochranných múrov.

Súčasťou uvedenej triedy sú iba vodné toky (kanály) minimálnej šírky 100 m. Okrem Dunaja bolo možné podľa uvedeného kritéria identifikovať iba niektoré úseky Váhu a Malého Dunaja. Vzorka triedy je tvorená pásikom širokým 1mm a viac tmavého tónu, sporadicky prerušeného líniovými formami brehovej vegetácie a svetlejšími tónmi, znázorňujúcimi štrkové alebo pieskovcové lavice. Tvar pásu (koryta) rieky je podmienený najmä členitosťou územia, ktorým preteká. (Feranec J.,Oťaheľ., 2001)

Súčasťou tejto triedy sú prirodzené aj umelé vodné plochy (nádrže) väčšie ako 25 ha. Na satelitnej snímke sú znázornené textúrou, tvorenou výraznými tmavými tónmi. (Feranec J.,Oťaheľ., 2001)

Pásy slanej alebo brakickej vody, ktoré sú od mora oddelené úzkym výbežkom pevniny. Takéto vodné plochy môžu byť prepojené s morom na obmedzených miestach trvale alebo len v určitých obdobiach roka. Lagúny sú klasifikované ako triedy zemského povrchu. Súčasťou interpretácie musí byť v takýchto oblastiach vždy vyznačená pobrežná čiara jednoznačne oddeľujúca lagúnu od mora (napr. lagúna na poloostrove Giens). Lagúny v ústiach riek tiež patria do tejto triedy.

Ústie rieky vrámci ktorého nastáva príliv a odliv. Táto trieda neslúži na rozlišovanie oblasti sladkej a slanej vody v čase odlivu, pretože na takúto úlohu jedna snímka zo satelitu nestačí. Ústia riek sú obvykle prepojené s pevninou. Rozhranie medzi vnútrozemskými vodami a vodami ústia (bod pokiaľ najďalej dosiahne slaná voda) je treba posudzovať prípad od prípadu a za pomoci existujúcich máp. Rozhranie medzi vodami ústia a morskými vodami je ešte ťžšie stanoviť. Treba brať do úvahy informácie získané zo satelitu a údaje z existujúcich námorných máp alebo je možné nasledovať jednoduché pravidlo: spojiť oba konce brehu rieky alebo odčleniť vody po prvý most.

Podobne ako pri interpretácii pobrežnej čiary a aj s ohľadom na variabilitu prílivov je treba túto triedu vymedziť z topografických máp podľa údajov o nultej vrstevnici. Zóny od najnižšie položeného odlivu smerujúce do mora.

Corine - mapovanie stavu a zmeny krajinnej pokrývky Európy
class="sekcia container">

Kontakty

Projekt CORINE Land Cover 2018 realizovaný Slovenskou agentúrou životného prostredia
Slovenská agentúra životného prostredia

Sekcia environmentálnej informatiky
RNDr. Daniel Kubinský, PhD.
riaditeľ sekcie
daniel.kubinsky@sazp.sk

Odborný riešiteľský kolektív:

  • RNDr. Matej Masný, PhD.
  • RNDr. Karol Weis, PhD.
  • Mgr. Ľuboš Balážovič, PhD.
  • RNDr. Peter Koleda, PhD.
  • Ing. Jakub Fuska, PhD.
  • Mgr. Jozef Drugda
  • Ing. Veronika Fusková, PhD.
  • Mgr. Richard Pouš, PhD.
  • RNDr. Daniel Kubinský, PhD.